Poľovnícke združenie Okrúhlica

Poľovníctvo má v obci dlhodobú tradíciu. Vývoj novodobého poľovníctva sa začal prijatím zákona o poľovníctve č. 225 v roku 1947, ktorým bolo poľovníctvo legálne sprístupnené širokej verejnosti. Do platnosti tohto zákona bol výkon práva poľovania výsadou majetných a vysoko postavených ľudí. Podľa spomínaného zákona došlo v roku 1948 k oddeleniu práva poľovania od vlastníctva k pôde a začali sa vytvárať poľovné revíry v rámci pôsobnosti obcí. Tak vznikol predchodca dnešného poľovníckeho združenia Okrúhlica s rozlohou 5000 hektárov a členmi organizovanými vo Zväze poľovníckeho ochranného spolku na Slovensku. Zriaďovateľom revíru bola obec Belá, v ktorej katastri ležala aj osada Horná Tižina, Káčerovia, Nižné a Vyšné Kamence a významní vlastníci pôdy ako urbár a pasienkové spoločenstvo.

Prijatím zákona o poľovníctve č. 23 v roku 1962 došlo k odňatiu práva poľovania vlastníkom pôdy a nové poľovné revíry sa vytvárali rozhodnutím štátnych orgánov, Okresným národným výborom s platnosťou nájomných zmlúv od roku 1963. Nové delenie poľovníckych revírov podnietilo vznik ďalších poľovníckych združení, a tak vznikli v katastri obce Belá dve samostatné združenia: Okrúhlica a Bránica. Poľovnícke združenie Okrúhlica malo revír a vykonávalo poľovnícke právo v katastroch obcí Belá a Lutiše s rozlohou 3460 hektárov a poľovnícke združenie Bránica v katastri obce Belá. Hranicou medzi oboma revírmi bola štátna cesta vedúca zo Žiliny do Terchovej a rieka Varínka.

Zakladateľmi poľovníckeho. združenia Okrúhlica boli miestni poľovníci p. Turčan, p. Stano, p. Cesnek, p. Meško a p. Macho.

Úživnosť revíru je z veľkej časti ovplyvnená nepriaznivými geografickými vlastnosťami a individuálnou poľnohospodárskou činnosťou, ktorá postupne zaniká a v súčasnosti je individuálne obhospodarovaná plocha úplne bezvýznamná. Tento stav sa nezlepšil ani pri postupnej kolektivizácii poľnohospodárstva, pretože v týchto nepriaznivých podmienkach bola výroba plodín stratová a JRD sa vrátili na prenajatých plochách len k obrábaniu trávnatých plôch pasením a kosením. Súkromní vlastníci pôdy upúšťajú od pestovania poľnohospodárskych plodín, a tak veľa bývalých poľnohospodárskych plôch zarastá krovím a lesným porastom. Poľovnícke združenie vypracovalo niekoľko opatrení na zlepšenie nepriaznivého stavu a samo sa podieľa na ich realizácii. Ako veľmi účinné sa osvedčilo kosenie opustených pozemkov vo vhodných lokalitách pre zver. V súčasnosti združenie zabezpečuje kosenie na ploche 3,5 hektára. Poľovníci vynakladajú veľa úsilia a prostriedkov aj na prikrmovanie zveri, aby dobre prežila zimné obdobie.

V roku 1977 malo združenie 18 členov. Postupne sa ich počet zvýšil až na 30, a takýto stav sa udržiaval až do roku 1994. V roku 1991 boli členmi združenia: I. Erdelyi, M. Hanuliak, V. Hodoň, J. Kobrtek, K. Krkoška, M. Lúčan, V. Lúčan, J. Mahút, Š. Mažgút, A. Meliš, RNDr. P. Palička, Ľ. Pechota, A. Repka, Alexander Repka, A. Staňo, R. Strásky, Š. Šuštiak, A. Terchovan, M. Vlk, Ing. J. Zábel, R. Žďársky. Predsedom združenia bol M. Griga, podpredsedom Ľ. Hodoň, tajomníkom Ing. J. Veverka a hospodárom D. Jánošík.

Poľovnícke združenie si okrem poľovníckych povinností, ktoré mu vyplývali z ročných plánov, plnilo aj ďalšie úlohy. Pripravovalo krmivo na zimné obdobie, budovalo krmelce, posedy, soliská, poľovnícke chodníky, odpratávalo následky lesných kalamít, pomáhalo pri zalesňovaní a pri zberateľských prácach na JRD. Veľa času venovalo združenie aj poľovníckej osvete, hlavne usporadúvaním výstav spojených s poľovníckou činnosti a usporiadaním verejných zábav. Veľa práce vykonalo združenie aj pri budovateľských akciách v obci, kde patrilo medzi najaktívnejšie spoločenské organizácie. V roku 1988 začala stavba poľovníckeho skladu na Lutiške. Práce na ňom pokračovali aj v priebehu ďalších rokov. Poľovnícke združenie nezabúdalo ani na výmenu skúsenosti s inými združeniami. Bola nadviazaná družba s poľovníckym združením Ježov – Žeratice, kde sa belianski poľovníci oboznamovali s chovom drobnej zveri ako sú bažanty, zajace, divé kačice a divé králiky. Poľovníci mali možnosť si na hlavných honoch vyskúšať svoje zručnosti pri poľovaní na túto zver. Moravskí poľovníci s veľkou vďakou prijímali možnosť obdivovať krásu našej hornatej a pestrej prírody pri poľovačkách na raticovú zver, hlavne jeleniu, ktorá sa u nich nenachádza. V tomto období sa uskutočnili aj pokusy so zazverením drobnou zverou ako králiky, bažanty a zajace. Čiastočný úspech sa dostavil len vo zvýšenom stave zajacov. Plán lovu v revíri združenia umožňoval uloviť ročne 15 ks jelenej, 12 ks srnčej a 12 ks diviačej zveri. V revíri poľovníci vybudovali a obhospodarovali 13 krmelcov, 12 válovcových krmelcov, 3 diviačie krmeliská, 1 sklad krmiva, 9 krytých posedov, 2 nekryté posedy, veľké množstvo poľovníckych chodníkov v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov a 3 propagačné skrinky a knihy evidencie návštev revíru. Poľovný revír Okrúhlica v takejto podobe trval do konca roku 1994.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 došlo postupne k zmenám aj v poľovníctve. Poľovnícke organizácie sa po zániku Národnej fronty, ktorej boli zložkou, stali podľa zákona č. 83/1990 Zb. občianskymi združeniami. Druhou zmenou bolo vrátenie práva poľovania k vlastníckym právam k pozemkom. Táto zmena mala veľký vplyv na uzatváranie nových zmlúv o nájme revírov a zasiahla negatívne do života mnohých poľovníckych združení. V poľovníctve sa začali uplatňovať vo väčšej miere aj individuálne záujmy, ktoré zhoršili medziľudské vzťahy a skomplikovali podmienky na vytvorenie nových revírov. Mnohé revíry nespĺňali požiadavku minimálnej výmery plôch 2 000 ha, a tak muselo dôjsť k zlučovaniu do nových celkov. Nové revíry vznikali na základe zmlúv z podnetu okresného úradu a so súhlasom majiteľov pozemkov. Z bývalého poľovníckeho revíru Okrúhlica boli odčlenené pozemkov v katastri Lutiše v prospech nového združenia s názvom Lutiše. Okrúhlica sa ocitla na pozemkoch o výmere asi 1 800 ha, ktoré boli v časti katastra obce Belá, Kubíková a z malej časti v Hornej Tižine. Aby bola zachovaná minimálna výmera poľovného revíru 2 000 hektárov museli sa aj vedľajšie revíry (Lysický) spojiť do jedného celku o výmere 3148 hektárov s novým názvom Lysica – Belá. Platnosť rozhodnutia o uznaní nového revíru spochybnilo PZ Terchová, ktorého členovia žiadali výkon poľovného práva aj v katastri obce Belá. Okresný úrad vytvoril po dohode s vlastníkmi pozemkov revír na základe prirodzených hraníc s prihliadnutím na vyhovujúce podmienky chovu a ochrany zveri. Tak vzniklo v roku 1995 spoločné poľovnícke združenie pod názvom Okrúhlica –Jalovec, v ktorom hospodárili dve združenia Okrúhlica a Jalovec.

Spoločné poľovnícke združenie Okrúhlica – Jalovec začalo svoju činnosť 24. novembra 1995 uzatvorením dohody o spoločnej hranici medzi jednotlivými združeniami. Ustanovujúca schôdza sa konala 10. decembra 1995, ktorá zvolila za predsedu J. Veverku (PZ Okrúhlica), tajomníka R. Tomašova (PZ Jalovec), hospodára J. Štrajchera st. (PZ Jalovec) a kontrolóra D. Jánošíka (PZ Okrúhlica). Poľovným hospodárom sa stal V. Muráň (PZ Jalovec). Členskú základňu tvorilo 27 členov PZ Jalovec z Lysice a 18 členov PZ Okrúhlica z Belej.

Činnosť spoločného združenia sa po počiatočných problémoch rozvíja dobre, nakoľko členov jedného i druhého združenia spájajú spoločné ciele pri zabezpečovaní chovu a lovu lesnej zveri.