Dobrovoľný hasičský zbor Belá
Znovuobnovenie Dobrovoľného hasičského zboru v Belej v roku 2022 – iniciatíva Jakuba Pekára, ku ktorému sa pridali ďalší členovia
Dňa 31. marca 2022 sa konalo ustanovujúce zasadnutie Dobrovoľného hasičského zboru Belá v zasadačke Obecného úradu Belá. Zasadnutie otvoril na základe pozvánky starosta obce Belá Ing. Matúš Krajči. Na zasadnutí boli prítomní zakladajúci členovia: Jakub Pekár, Ľubomír Kubík, František Meško, Daniel Hudec, Mgr. Peter Šugár, Michal Hýll, Ľubomír Hodoň a predseda Územného výboru DPO SR v Žiline vrchný inšpektor p. Jozef Trnka, ktorý vystúpil s krátkym príspevkom. Poďakoval za aktivitu zo strany mladých ľudí obnoviť dobrovoľný hasičský zbor, a tiež obecnému úradu za ochotu ich v tejto činnosti podporiť. Aktuálny počet členov je 24.
Starosta na ustanovujúcom zasadnutí poďakoval Jakubovi Pekárovi, ktorý sa aktívne zaslúžil o obnovenie Dobrovoľného hasičského zboru v Belej a kolektívu ľudí, ktorí urobili poriadok v hasičskej technike, ktorá nám zostala a majú ochotu a čas pracovať pre Dobrovoľný hasičský zbor Belá.
Iniciatívu, celý proces a potrebné náležitosti k vzniku výraznou mierou podporil Mgr. Peter Šugár, ktorý sa stal aj spoluštatutárom tohto združenia.
História
VZNIK A VÝVOJ DOBROVOĽNEJ POŽIARNEJ OCHRANY V BELEJ
V roku 1928 bola v obci založená Zemská hasičská jednota, ktorej veliteľom sa stal Justin Pechota, a to až do roku 1948. Hasičšká jednota mala k dispozícii ručnú striekačku, ktorú museli obsluhovať štyria muži (pumpovať vodu z potoka).
V rokoch 1949 – 1955 bol veliteľom Adam Židek, v rokoch 1956 – 1960 Pavol Pechota, v rokoch 1961 – 1964 Jozef Lipka, v rokoch 1965 – 1968 Ján Mahút, v rokoch 1969 – 1973 Ján Belá, v rokoch 1974 – 1976 Milan Triščík, v rokoch 1977 – 1981 Jozef Franček, v rokoch 1982 – 1986 Miroslav Mažgút, v rokoch 1987 – 1994 Vincent Mažgút. Od roku 1995 nebol zvolený stály veliteľ.
V roku 1949 sa názov zmenil na Dobrovoľný požiarny zbor.
Najväčší požiar v obci bol v roku 1939, kedy zhorela stará drevená budova školy a niekoľko obytných domov, humien a maštalí. Vtedy vyhoreli rodiny: Šugárovia, Kubíkovia a Laščiakovia.
Druhý veľký požiar bol počas II. svetovej vojny, keď ľahlo popolom viacero obytných domov aj s humnami, maštaľami a chlievmi. Vtedy zhorelo 9 obytných domov.
V prvých začiatkoch sa požiarna ochrana vo svojej kultúrnej činnosti zamerala najmä na organizovanie tanečných zábav a veselíc, potom na nacvičovanie divadelných predstavení. Pomáhali pri výstavbe obce i poľnohospodárskych prácach roľníckeho družstva.
